Peniaze vložené do akcií na krátke obdobie nie sú investícia, ale špekulácia. Ako by ste však mali uvažovať, ak by ste mali nutkanie to predsa len skúsiť?

Dôvod, prečo sa krátkodobá investícia do akcií považuje za špekuláciu, je prozaický. V krátkom období je vývoj na akciových trhoch nepredvídateľný – ceny akcií (aj akciových indexov) môžu lietať oboma smermi, nahor aj nadol. Výkyvy nie sú zanedbateľné. V roku 2008 napríklad hodnota indexu S & P 500 Total Return (so započítaním dividend) padla o 37 %. Opačným extrémom v moderných dejinách akciových trhov je rok 1954, v ktorom hodnota rovnakého indexu vyletela nahor o 52,6 %. Pri takom širokom diapazóne možných výsledkov je v horizonte jedného roka možné očakávať čokoľvek.

Počítačové simulácie

Oba uvedené roky reprezentujú extrémne hodnoty a je nepravdepodobné očakávať, že sa budú vyskytovať rovnako často hodnoty medzi nimi. Lepšiu predstavu o tom, aké očakávania sú reálnejšie, si možno vytvoriť počítačovou simuláciou. V tej, ktorá bola vytvorená pre potreby tohto textu, boli použité historické údaje o ročnej výkonnosti S & P 500 Total Return od roku 1950 do roku 2021 (t. j. za obdobie 72 rokov). Úlohou simulácie bolo ukázať, na čo by mali byť investori na akciovom trhu pripravení, ak sa ich investičný horizont bude pohybovať od jedného do 20 rokov.

Pre každý investičný horizont bolo uskutočnených 100-tisíc rôznych simulácií. Kľúčovou hodnotou pre hodnotenie rizikovosti jednotlivých investičných horizontov bola úroveň piateho percentilu. Týmto štatistickým termínom sa označuje úroveň, nad ktorou sa nachádza 95 % možných výsledkov. Dosť však štatistiky, konkrétne čísla sú zaujímavejšie.

Pri investovaní na obdobie jedného roka dosiahol piaty percentil hodnotu –0,1466. Preložené do zrozumiteľnej reči: pokiaľ by ste do akcií investovali len na jediný rok, výsledkom vašej investície by s 95 % pravdepodobnosťou nemala byť strata vyššia ako 15 %. Netreba zabúdať, že reč je o pravdepodobnosti. Je väčšia strata možná? Určite áno. Jej pravdepodobnosť je však relatívne malá.

Dlhší horizont, vyššia rizikovosť

Čo sa zmení, ak investičný horizont predĺžime z jedného na dva roky? Výsledok simulácie je, že piaty percentil je ešte nižší – na úrovni –0,178. Znamená to, že pri dvojročnom investičnom horizonte je riziko straty ešte výraznejšie (až 18 %). Toto je neočakávaný záver, ktorý celkom odporuje intuícii. Napriek tomu je úplne logický a správny. V krátkom období jedného roka sa ceny akcií môžu vychýliť o podstatné percento. Počas dvakrát dlhšieho obdobia však môžu podniknúť ešte dlhšiu cestu oboma smermi. Preto je diapazón možných výsledkov počas dvoch rokov taký široký.

Až neskôr, s predlžujúcim sa časovým horizontom, sa situácia začína meniť. Príčinou je dlhodobý pozitívny trend, ktorý systematicky ťahá ceny akcií (alebo akciových indexov) smerom nahor. Simulácie ukazujú, že piaty percentil možných výnosov sa dostane nad nulu až pri sedemročnom investičnom horizonte. V tomto prípade je jeho hodnota 0,0359. Znamená to, že s 95 % pravdepodobnosťou by celkový výnos sedemročnej investície do akcií mal byť vyšší ako 3,6 %.

Ako možno použiť výsledky simulácií v praxi? Napríklad na určenie výšky maximálnej investície. Ak by ste uvažovali o investovaní 10-tisíc eur na obdobie jedného roka, s 95 % pravdepodobnosťou by vaša investícia nemala skončiť so stratou viac ako 15 %. To zodpovedá strate 1 500 eur. Pokiaľ by ste boli ochotní riskovať len tisícku, investovaná suma by mala byť zodpovedajúco zmenšená. V tomto príklade by ste teda do akcií nemali investovať celých 10-tisíc eur, ale dve tretiny tejto sumy (t. j. 6 670 eur).

Graf znázorňujúci vývoj piateho percentilu ukazuje, prečo sú akcie spoľahlivým spojencom pre dlhodobých investorov. Čím je toto spojenectvo dlhšie, tým je silnejšie.