Druhý pilier, ktorý vznikol reformou dôchodkového systému pred takmer dvadsiatimi rokmi, má za sebou vlastnú reformu. Investičné karty v nej bude rozdávať štát.
Keď sa pred necelými dvomi desiatkami rokov rozbehla dôchodková reforma, kľúčovým odkazom systému sporenia na dôchodok bola možnosť voľby. Každý sporiteľ si mal možnosť vybrať ktorúkoľvek dôchodkovú správcovskú spoločnosť (DSS) a v nej ktorýkoľvek dôchodkový fond. Pár rokov sa zdalo, že všetko funguje tak, ako má. Aspoň pri pohľade zvonku. Väčšina klientov DSS mala svoje úspory v akciových fondoch, menšia časť vo vyvážených a len zlomok v tých najmenej rizikových.
Poklesy akciových trhov v dôsledku globálnej finančnej krízy však vystrašili politikov. Akciové trhy už pár rokov opäť rástli, keď sa zrodil nápad, ako úspory budúcich dôchodcov uchrániť pred podobnou katastrofou v budúcnosti: presunúť všetky do najbezpečnejších, konzervatívnych fondov. Tie mohli investovať len do najbonitnejších (teda najmenej ziskových) dlhopisov, v akciách nesmeli mať nič. Zo dňa na deň sa tak ultraopatrnými investormi stali všetci sporitelia bez rozdielu: mladší aj starší, s nízkym aj s vysokým príjmom. Komu sa rozdané investičné karty nepáčili, mohol o zmenu požiadať.
Háčik bol v tom, že na takýto krok sa neodhodlal prakticky nik. Niektorí preto, že s písomnou žiadosťou bolo potrebné ísť osobne na poštu. Iných uspokojilo to, že ich úspory boli po presune vo fonde s prívlastkom „garantovaný“. Ďalší dôchodkovej šaráde nerozumeli vôbec. Výsledkom politického zásahu bolo, že väčšina sporiteľov si na budúci dôchodok sporila vo fondoch, v ktorých jedinou garanciou bolo to, že v nich nezarobia. Z toho, že v nasledujúcich rokoch akciové trhy vytrvalo mierili len nahor, neprofitoval nikto.
Nové pravidlá investovania
Na sklonku roku 2022 politici rozhodli, že štát bude investičné karty rozdávať nanovo. Najmä preto, že pri prvom pokuse boli rozdané úplne zle. Nástrojom na odstránenie nepriaznivého stavu má byť tzv. predvolená investičná stratégia. Bude sa týkať väčšiny existujúcich klientov DSS.
Logika investičnej stratégie určenej štátom v druhom pilieri je jednoduchá: Ak majú úspory sporiteľov narastať, musia byť investované do akcií. Postupné investovanie úspor do akcií však prináša riziko, že keď v budúcnosti opäť trhy prepnú do krízového režimu a začnú prudko padať, pokles môže v krátkom čase vymazať zisky vytvorené počas predchádzajúcich rokov. Riešenie? Po dosiahnutí stanoveného veku už príspevky do druhého piliera neinvestovať do akcií, ale do bezpečnejších dlhopisov.
V základnej podobe by investovanie výlučne do akcií malo v predvolenej investičnej stratégii trvať, až kým sporiteľ nedosiahne vek 50 rokov. V ďalšej fáze by v portfóliu sporiteľa mal začať rásť podiel bezpečnejších, dlhopisových investícií. Výsledkom kombinácie dvoch fáz by mala byť taká štruktúra dôchodkových úspor, ktoré v čase odchodu do dôchodku nebudú koncentrované výlučne v akciových investíciách. Veková hranica 50 rokov nie je konštantná, platiť bude v budúcom roku. Neskôr, s predlžujúcou sa strednou dĺžkou života, by sa mala automaticky posúvať aj ona (podobne ako dôchodkový vek).
Zmena pre pasívnych
Predvolená investičná stratégia bude aplikovaná automaticky pre všetkých, ktorí do druhého piliera budú vstupovať po prvýkrát. Dotkne sa však aj väčšiny existujúcich sporiteľov – z garantovaných fondov sa budú presúvať dôchodkové úspory všetkých klientov DSS, ktorí sa narodili v roku 1969 a neskôr a od roku 2013 nepožiadali o žiadnu zmenu dôchodkového fondu.
Kto by bol na pochybách, či sa zmena týka aj jeho (alebo jej), aké možnosti má a v akom horizonte k presunom úspor dôjde, môže počkať na detailnú informáciu od svojej DSS. Informácie budú sporitelia dostávať už v prvých mesiacoch budúceho roku. Pre veľkú časť z nich to bude šanca urobiť zmenu, ktorú mali urobiť už pred rokmi.